pondelok 16. februára 2015

Ráno vstanem o deviatej

Ráno vstanem o desiatej. V noci som negrcal, lebo som to neprehnal ako Mrva. Prezlečiem si veci, sú napáchnuté alkoholom. Dnes pri obliekaní udržím rovnováhu. Paráda! Bude to dobrý deň. 

Len čo prídem do kuchyne mama začne vrieskať. Vraj: "Konečne ste sa prebudili, mladý pán!" Ilúzia pekného dňa je zažehnaná. "Aj ja ti prajem dobré ráno." Odvrknem jej a idem skontrolovať chladničku. Zase nič. Zabuchnem chladničku a obzriem sa po kuchyni. Niečo sa mi nezdá. Kufre?! Snažím sa pochopiť, čo sa deje. Po chvíľke mi to konečne dopne. Naši idú na dovolenku. Týždeň bez fotrovcov, tomu sa hovorí výhra! Opäť mám dobrú náladu.

Jedenásť hodín je prelomových, rodičia odchádzajú. Začína sa žiť! Na obed si objednám pizzu. Pekne veľkú a chutnú. Nebudem šetriť financiami a objednám aj chalanom. 

O jednej prichádza Horáček s Mrvom. Malina neprišiel, šiel von s frajerkou. Ja a Horáček sa napchávame pizzou. Mrva má opicu a tak neje.
Po pol hodine intenzívneho napchávania sa rozhodneme hrať dráčko. Mrva hovorí, že je nás málo. Zavoláme Hlavu. Je to síce bifľoš, ale na dráčko je expert. 

Po hodine čakania chceme Hlavu vážne zabiť. Konečne zazvoní, idem mu otvoriť. Chvíľu len čumím, že čo to predo mnou stojí za čudo. Až potom si uvedomujem, že je to skutočne Hlava. Chytím záchvat a spadnem na zem. Hlava je oblečený ako hobbit.  

Pre zmenu teraz Hlava čumí na mňa ako na idiota. Ja sa neviem ešte hodnú chvíľu prestať smiať. Hlava založí ruky a čaká, kým sa upokojím. Konečne ma záchvat prešiel. Asi mi chce jednu vraziť, vidím mu to na očiach. Neodváži sa, lebo by si mohol sám ublížiť a to nechce. Miesto toho utrúsi pár poznámok, ktoré by sa azda mali podobať na nadávky. 

Situácia po príchode do obývačky je nasledovná. Horáček sa váľa na podlahe. Mrva sa rehoce tak, že by sa aj pogrcal, keby mal z čoho. Hlava to ignoruje a tvári sa ako majster sveta. Ja sa už nesmejem. Vyschlo mi v hrdle a tak pijem minerálku. Horáček ma okríkne či sa nehanbím piť vodu, keď mám fotrovcov mimo domu. Vyberiem štyri plechovky piva. Prvú hodím Horáčkovi, Mrvovi druhú. Keď hodím pivo Hlavovi, takmer sa zrúbe na zem. Zdvihne plechovku a držiac v rukách si ju prezerá ako keby to bolo niečo sväté alebo vzácne. 

Konečne hráme dráčko! Horáček je vodca našej skupiny. Mrva predstavuje mutanta, ktorý nás sprevádza temným lesom. Táto postava sa mu hodí, lebo sám vyzerá ako omyl prírody. Ja som miestny nájomný vrah. Naším cieľom bolo dostať sa na ostrov mŕtvych, zabiť ich vodcu a získať kameň života. Za to sme mali byť hojne odmenení. Toto nám zabralo asi tak tri hodiny. Bola to zábava!

Okolo ôsmej začíname oslavovať slobodu od fotrovcov. Prekvapivo sa pridáva aj Hlava, ktorý je už mierne pripitý. Očividne ešte nepil, lebo bol v nálade už po prvom pive. Mrva sa mierni, nechce znova grcať. Horáček si drží formu a pije jedno za druhým. 


Po hodine, mierne omráčení alkoholom, debatujeme. Hlava začne opisovať drakov. "Sú to úžasné stvorenia!" Rozhadzuje nadšene rukami a potáca sa opilosťou. "Takéto rozpätie krídel majú." Sníva a snaží sa to napodobniť. My sa len smejeme a nevnímame, čo nám hovorí. Zrazu Hlava neudrží rovnováhu a s hrmotom sa zrúti na zem. Chvíľu len tak leží v polohe mŕtveho chrobáka a hladí do stropu. Horáček sa od smiechu prekotí spolu so stoličkou na podlahu. Mrva beží grcať. Ja sa dusím smiechom. Hlava leží na podlahe ešte asi päť minút, kým sa trochu spamätá a vstane. 

Polnoc. Všetci už spia. Horáček si obsadil gauč. Hlava sa rozložil na koberci. Mrva zaspal v objatí záchodovej misy. Ja sa snažím aspoň trochu upratať, alkohol už neovláda moju myseľ. 

Polnoc aj päť minút. Kašlem na upratovanie! Poberiem sa do izby a zaspím. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára