Nemohol by niekto prísť a vypnúť ten zasraný budík ?

Nemohol by niekto prísť a vypnúť ten zasraný budík ? Myslím to vážne! To je otrava, všetko aby som si robil sám. Ruku natiahnem k mobilu. Chvíľu mi trvá, kým si oči privyknú na svetlo obrazovky. Šesť hodín, paráda. Sťažka sa postavím z postele. Chcelo by to ešte nejaký ten cvik, ale čo si budeme navrávať, nie som atlét a ani kulturista. Pretiahnem si teda kostru naťahovaním rúk nad hlavou a poberiem sa do obývačky. Zakrývať rukou zívanie? To takto ráno nehrozí! 

Návšteva kúpeľne mi zaberie sotva päť minút. Umyť tvár, vyčistiť zuby, prehrabnúť vlasy a trochu si nacvičiť neodolateľný úsmev. Mne postačia len zuby a vlasy, úsmev prenechám kulturistom.

Tak, čo ďalej? Oblečenie! Venujem mu nesmierne dlhú dobu, naozaj. Asi tak pol minúty môjho vzácneho času. Zoberiem prvé, čo mi príde pod ruku a hodím to na seba. Dnes mi trochu robia problém nohavice. Ako si ich tak obliekam, neudržím rovnováhu a padám na hubu. Paráda, naozaj vydarený začiatok a to je len ráno.

Ja debil som si myslel, že nehoda s nohavicami bola to najhoršie, čo ma dnes malo stretnúť. To som však netušil aká kosa bude vonku. Skoro ma porazilo! Normálny človek by si zapálil cigu. Lenže ja pochopiteľne nie som normálny, lebo nechcem vyhadzovať peniaze na svoju vlastnú smrť. Netvrdím, že som zarytý nefajčiar, jednu dve si dám, keď ideme s chalanmi na pivo, ale to je tak všetko. 

Cesta do školy bola katastrofa. V eline ku mne pristúpila nejaká stará ženska. Chcel som sa postaviť a pustiť ju, no skôr než som to stihol, už spustila. „ Táto mládež je neskutočná! Mladý muž, mohol by si ma pustiť si sadnúť?! Ja som stará žena ...“ Ďalej som ju už nepočúval. Vždy vypnem po pár typických frázach. Na ďalšej zastávke vystupujem. 

V šatni stlačím vypínač. Nič. Paráda! Pomocou telefónu si svietim na skrinku. Otvorím ju, je prázdna. Horáček! Preblesne mi mysľou. No nič, poberiem sa do triedy.

Prvá hodina – biológia. V triede je typický ruch. Malina sa hrá pod lavicou na mobile. Mrva čosi neúnavne kreslí do zošita. Hlava, sediaci v prvej lavici, pozorne počúva učiteľku a zapisuje si každé jej slovo. Hlava mu hovoríme preto, lebo sa neprimerane veľa učí. Ale aspoň nerobí pred písomkou zo seba frajera a čestne prizná, že sa učil. Väčšina chalanov to neprizná, musia byť tvrdí. Kefka ma štuchá do ramena, zas niečo potrebuje. Pýta si cigu. Jasné, že nemám. Teda mám, ale len na piatkovú spotrebu. Jednu mu podarujem. Dlžník sa vždy zíde. Horáček napodobňuje transformátor. Chce vytočiť učiteľku. Tá sa obzerá po triede a po chvíli začne vrieskať na všetky strany. Horáček schytá zápis, Malinovi zoberie mobil.

Na telesnej hráme futbal. Jedna nadávka strieda druhú. Ja si tiež občas nedám pozor, ale zrovna vtedy príde učiteľ. Zápis. Nevadí, je len prvý. 

Po telesnej, matika. Hlavovi sa v prvej lavici parí z kečky. Mrva sa snaží opisovať, Horáček to má na háku. Matika mi celkom ide. Dáva zmysel. Po hodine zastavím Horáčka, lebo je piatok. Večer sa pôjde na pivo.

Hodina slovenčiny je pre nás utrpením. Akurát Hlava má ešte energiu na hlásenie sa a písanie poznámok. Ja sedím v zadnej lavici a tvárim sa, že počúvam. Pochopiteľne nepočúvam. Horáček začne spievať. Profku chytí amok a hodí po ňom kriedu. Hučí na celú školu aká sme nezvládnuteľná trieda. Horáček to má ,ako inak, na háku. Malina sa uškŕňa. Mrva si opäť kreslí. Kefka by chcel ďalšiu cigu.

Na dejepise máme od triednej kázeň za naše chovanie sa na slovenčine. Toto nám zaberie dvadsať minút z hodiny. Paráda, dnes nebude skúšať. 

Poslednú sme mali anglinu. Učiteľka vyberá adepta na odpoveď. Tlak máme všetci tristo na dvesto. Odpovedať ide Mrva. Všetci si zborovo vydýchnu. Uľaví sa mi, mám o jednu cigu na viac.

Po škole idem domov. V eline ďalšia starena. Teraz som rýchlejší. „Ďakujem, mladý muž.“ Pochváli ma. 

Doma zapnem comp, telku a idem si prezrieť chladničku. Nič, čo by ma zaujalo. Zavriem ju a posadím sa k telke. Prepínam kanály. Tam je telenovela, tu správy, panoráma. Nuda! Idem na comp. 

O štvrtej príde mama. Pozdravím ju. Po hodine vrieska, že mám ísť utrieť riady. Ignorujem. Začne sa vyhrážať odpojením internetu. Riad lieta do skrinky takmer sám. Dve minúty! Môj nový rekord.

O šiestej mám povysávať izbu. Teraz neignorujem, nebudem riskovať odpojenie internetu. Päť minút. Dnes už druhý rekord! Večer sa odmením veľkým pivom. 

Osem hodín. Stále sedím za compom. Teraz už mama nevrieska, pozerá telenovelu. Prišiel domov tatko, pre zmenu vrieska on. Vraj mám ísť trochu na vzduch, tak idem.

O deviatej sa stretávame s chalanmi v krčme. Objednám si zaslúženú odmenu. Mrvovi pripomeniem, že je mojím dlžníkom. Vypýta si ďalšiu cigu. Horáček sa smeje. Malina píše frajerke. Spoločne si pripijeme na víkend.

Desať hodín. Mrva to prehnal – grcá. Strhne sa bitka, lebo Mrva nevie mieriť a trafí nejakého odborník. Krčmár nás vyhadzuje za nevhodné chovanie. Mrva ledva kráča, ja a Horáček ho podopierame. Malina píše frajerke.

Jedenásť hodín. Konečne som doma. Padám do postele, mierne sa mi točí v hlave. Svet je gombička. Oblečený zaspávam.