nedeľa 19. októbra 2014

Príbeh vrahyne - 2. ČASŤ

2.ČASŤ - Prenasledovaná


O niekoľko rokov neskôr...

Tri hodiny ráno, byt číslo 25.

Stojí tam drobná, vydesená v šatočkách zašpinených krvou. Slzy jej stekajú po lícach cez pery a dopadajú na chladom potiahnutú zem. Pred sebou vidí tie diabolské oči, ktoré ju prebodávajú a prenikajú až kamsi do vnútra jej duše. V jeho výraze vidí posmech z jej bolesti, z utrpenia, ktoré celý ten čas prežívala a z ťarchy toho činu. Zdvihne zbraň, namieri ju na jeho tvár a bez váhania stlačí spúšť. Ozve sa prenikavý zvuk letiacej guľky, ktorá sa v sekunde usídli pod pokožkou jeho čela. Prenikne cez kosť až kamsi do mozgu. Pustí zbraň na zem a započúva sa do dunenia jej dopadu. Je koniec. Konečne je slobodná ! A tak už len čaká... Červené svetlo strieda modré a spoločne prenikajú do tmavej miestnosti, ktorú cez okná osvetľujú na všetkých jej stenách. Sediac sleduje sklenný výraz v smrteľných očiach a až teraz si uvedomuje aký nejasný je jej osud bez Henriet.

Rukami si objíma ramená ležiac na posteli. Trasie sa, myká, kope...Zobuď sa! Dokážeš to! Nenechaj sa tým ovládať! Rozhadzuje rukami do strán ako keby bojovala s neviditeľným nepriateľom. No tak sa už prebuď! Rýchlo sa strhne do sedu. Pot jej steká po chladnej tvári, pred sebou vidí stáť toho netvora. Siahne po vypínači stolnej lampy a len čo sa svetlo rozprestrie po miestnosti, je prázdna. Je tam sama.. S úľavou sa opäť povalí do príjemne mäkkých perín a rukou si zotrie z čela pot.

"Bol to len sen. Iba hlúpy sen." Povie len tak mimochodom sama sebe a znovu upadne do omamujúceho spánku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára