Barbora Bones

Odohralo sa to už v dávnej minulosti, kedy sa používali kvetnaté slová a mladí muži sa skláňali pred krásou slečien. Na čarodejníckej škole  vtedy študovala aj Barbora Bones, študentka prvého ročníka patriaca do kolaje Aerus. Všetko sa jej tu zdalo tak neuveriteľné a krásne.
Bola drobnej postavy, hnedé vlasy jej stekali po ramenách a končeky jej siahali až po pás. Oči mala prenikavej gaštanovohnedej farby, skryté pod hustými, večne mrkajúcimi mihalnicami. Pery mala farby ruží. No bola veľmi plachej a hanblivej povahy. Takmer s nikým sa nerozprávala a tak ani nepoznala veľa študentov.
Jedného dňa sa ako obyčajne vybrala k posvätnému stromu, posadila sa na zem, zavrela oči, chrbát si oprela o mohutný kmeň, otvorila myseľ a pospevovala si. Zrazu začula zvláštny zvuk. Akési chrčanie, ktoré sa ozývalo neďaleko nej. Zo začiatku si myslela, že sa jej to len zdá, no keď chrčanie neprestávalo, ba bolo ešte hlasnejšie, vstala a vybrala sa za tým prazvláštnym zvukom.
Keď konečne odhalila zdroj tohto zvuku, zhrozila sa. Pri jej nohách ležal chlapec. Vlasy mal tmavé ako uhlie, oči unavené vsadené hlboko do tmavých kruhov, ktoré sa nachádzali pod nimi. Tvár bledú ako samotná smrť, pery vysušené a poznačené krvou z ich popukania. Od pravého oka sa mu cez celé líce tiahla rana. Pomohla mu vstať a všimla si, že rana na líci nebola jediná.
Spoločne sa dostali do hradu na ošetrovňu. Sama nevedela prečo, no chodila ho každý deň navštevovať. Zhovárala sa s ním, chcela zistiť, čo mohlo tak nepekne ublížiť dobrej bytosti. Starostlivo sa oňho starala a počúvala všetko, čo jej vravela sestrička.
V jeden večer si ju zavolal riaditeľ. Neodhodlal sa skôr, lebo sa bál ako zareaguje. A ona sama ani nevedela, komu vlastne zachránila život. Keď jej teda riaditeľ oznámil, že je to syn mocného čarodeja, ktorý sa dlhé roky snaží zničiť a ovládnuť školu, zosmutnela.
Každý deň navštevovala chlapca a starala sa o jeho rany, no on si všimol, že sa na nej niečo zmenilo. Všetko mu teda vyrozprávala a hneď sa rozpamätal, čo mu spôsobilo rany a aj ako sa dostal na miesto neďaleko posvätného stromu.
Spomenul si, že otec chcel opäť napadnúť školu a stať sa riaditeľom, že chcel vládnuť všetkému a učiť na škole čiernu mágiu. No on sa mu v tom pokúsil zabrániť. Otec sa rozhneval a na chlapca poslal svoju hliadku, ktorá ho mala zabiť. Podarilo sa mu však utiecť až za začarované hranice školského pozemku, kde otcova čata nemala moc. Ďalej jej povedal, že potom si už pamätá len na jej anjelskú tvár. Vedel aj to, že o pár dní otec napadne hrad. Tak sa teda mohli začať chystať na útok.
Keď prišiel ten deň, za bránami hradu stálo vojsko mocného čarodejníka a v hrade len hŕstka rytierov a pár nevinných sedliakov, ktorí sa rozhodli bojovať. Asi prvý raz v živote nabrala odvahu a prehovorila k nim. Vravela o tom, že sú jednou dušou a spoločne prekonajú všetko na svete.
Spustila sa bitka. Padlo nemálo ľudí a kúzelných bytostí. A zrazu stál chlapec zoči voči otcovi. Obaja vytiahli prútiky. Kúzla, ktoré používali sa odrážali v nočnom svite. Modrá striedala červenú, tá belasú a tá zasa žltú. Bol to dlhý boj. No chlapec padol na kolená po tom, čo jeho vlastný otec naňho zoslal smrteľné kúzlo. Barbora sa rozbehla k nemu a prosila ho, aby chlapcovi pomohol. No čarodejove srdce bolo ako z kameňa. Nepoznal lásku, šťastie ani nešťastie. Nevedel dokonca, ako chutí bolesť. Dievča sa sklonilo k chlapcovi a jej slza dopadla na jeho pery. V tej chvíli celé okolie zahalilo silné svetlo. Dievča, chlapec i čarodej sa povzniesli nad zem a znovu pomaly klesli k zemi. V tej chvíli sa srdce čarodeja opäť premenilo na to ľudské a on pocítil to, čo necítil už storočia. Šťastie z toho, že jeho syn žije a lásku, ktorú k nemu cítil ba hanbu za to, že mu tak veľmi ublížil.
Od tejto chvíle meno Barbora Bones nebolo len jedným zo študentských. Od tejto chvíle sa stala hrdinkou, lebo dokázala zastaviť smrť a premeniť chladné, časom zatrpknuté srdce.