Čo mi dala jedna kniha ...

         Chvíľu som hľadela na tú knihu, opäť posiata váhavou nesmelosťou otvoriť ju. Vzala som ju do rúk a ešte raz som si pozorne prezrela obal poznačený časom s menom vyrytým navrchu. Necítila som sa rovnako, ako vtedy, keď som toto dielo držala v náručí po prvýkrát, lebo teraz som už dobre vedela, čo sa udeje a predsa som sa tešila na príbeh jeho života. V očakávaní jeho návratu medzi živých som sa pousmiala. Tešila ma myšlienka, že sa opäť bude usmievať, že znovu bude behať a tešiť sa zo života ako my ostatní. 
           Dnes som však nezačala čítať od začiatku. Nebolo to teraz mojou prioritou. Musela som najskôr nabrať odvahu a prekonať samotnú smrť, aby som sa o to viac mohla tešiť zo života.            
            Váhavo som otvorila knihu na jej posledných stranách. Opäť a znovu som čítala riadky o jeho smrti a hoc som neplakala, slzy ovládli moje oči a srdce sa opäť zatriaslo smútkom, pukajúc na rovnakých miestach ako kedysi, keď som tú bolesť prežila po prvýkrát.         
           Zaujímavé je, že i keď som toho chlapca nepoznala, dal mi viac ako ktokoľvek iný. 

"Erikova smrť nie je koncom radosti. Istým spôsobom je to príležitosť začať znovu." 
(Doris Lundová, Eric)

"A súčasťou toho víťazstva bude aj Erik. "(Doris Lundová, Eric)