Od slov k príbehu

Dostala som slová : 
Rubikova kocka
Koberec
Poklad 
Lampa
Doktor
Každé slovo som musela použiť v dvoch významoch a vymyslieť naň príbeh. Vzniklo z toho toto : 

Bolo to dávno, no i tak mi to pripadá ako včera. Pod rúškom lampy, sediac na koberci a hrajúc sa s rubíkovou kockou som hľadela do jeho očí. Počas voľných dní sme spolu hľadali poklad, ktorý sme schovali.

Prešli roky a my sme nastúpili spolu na zdravotnú školu. Túžili sme sa stať doktormi a ja som bola vždy tak trochu bifľoš. Preto sa z rubíkovej kocky stala nová prezývka pre mňa. Tak ma pomenoval on, môj najlepší kamarát Mark. No a na oplátku som vymyslela jednu prezývku aj ja jemu. Kvôli jeho večne neupraveným vlasom som ho pomenovala koberec.

Vysoká na seba nenechala dlho čakať a my obaja sme dostali príznačnú prezývku. Pani doktorka a pán doktor. Uškŕňali sme sa po večeroch, keď sme strávili nekonečné hodiny študovania biológie v miestnej knižnici.

Jedného večera nastal zvrat a z doktora sa stal poklad. Koniec školy, žiadosť o ruku a následná svadba. Bolo to čarovné. Prvé dieťa, druhé, tretie. Dve dievčatká a chlapec. Život bol pre nás tak krásny.

Z detí sa zrazu stali žiaci, potom študenti a neskôr rodičia. My sme sa stali starkým a starkou. Bolo to krásne.

Až to jedného večera prišlo. Lampa Markovho života zhasla a ja som zostala na svete sama. No vedela som, že vždy bude stáť pri mne. Môj milovaný koberec, doktor, manžel i starký.