Kráčam po schodnoch divadla. Pomaly beriem schod za schodom a odpočítavam...
Ešte päťdesiat a budem na mieste...
Nikdy som si nevšimla ako mi vlasy splývajú na chrbáte do akéhosi neurčitého véčka a siahajú až po pás.
Vlastne...
Nikdy som sa nevidela z tohto uhlu pohľadu...
Môj krok sa zrazu zrýchli a ja sa snažím dobehnúť čo najskôr. Zastavím sa pri zábradlí a pozriem dole...
Uf! Je to dosť vysoko...
Pomaly vyleziem...
"Nie!" zrevem sama na seba a len sledujem ako padám dole.
"Nie!" skríknem ešte raz zúfalstvom a nakloním sa, aby som videla dole.
Ležím nehybne na podlahe...
Ocitám sa za hranicou...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára