Mafián - 2. Kapitola

2. Kapitola

Zobudiť sa, pretrieť si oči, vstať, vybrať jeden z čiernych oblekov, obuť topánky, vziať cigarety, zamknúť dom, ísť. Kráčať ulicou, zablúdiť do Sandyho baru, vypočuť si pár narážok a znovu sa pobrať k vode a čakať na zázrak.

Netuším, ako sa dostať z tejto situácie. Je nepríjemné uvedomovať si, že všetok svoj čas som premárnil podvádzaním. Ľudia ma milovali ! Deti nosili moju tvár na tričkách a tínedžeri túžili byť ako ja. Mal som to najmúdrejšie a najkrajšie dievča. Veľký dom, prestíž, slávu...

A teraz ? Nikto o mňa ani len nezakopne. Žijem v malom byte, v najpodradnejšej štvrti mesta. Navštevujem bar, do ktorého by som nikdy predtým nezablúdil ani len pohľadom. Nepriatelia spoločnosti sa stali mojimi priateľmi.

Opäť sa prebral z toho tak často sa opakujúceho sna a z čela si zotrel chladný pot. Chvíľu sedel a uprene hľadel pred seba...

Mal chuť kričať, kopať do vecí a zničiť všetko, čo sa mu postaví do cesty.

Miesto toho však zopakoval svoju každodennú rutinu a ani nevedel ako sa tam ocitol, už sedel na skale poťahujúc nikotín z cigarety, ktorý ho teraz tak príjemne hrial na hrudi.

Spozornel, lebo ho vyrušil zvuk približujúcich sa krokov.  A síce ani na okamih neodtrhol zrak od hladiny rieky, dobre vedel, že sú to Moliérovi ľudia. Na spánku pocítil chladnú hlaveň zbrane, no nedal na sebe poznať žiadne emócie.

"Moliér chce s tebou hovoriť." ozval sa tvrdý hlas vyššieho z dvoch chlapov a hlaveň sa tuhšie oprela do jeho pokožky. Bez protestu vstal a nasledoval ich kroky do tmavého auta...