pondelok 18. augusta 2014

B4 vírus, ktorý zmenil svet - 6. ČASŤ

Prvý deň na mojom pracovisku ubehol nesmierne rýchlo a ja som sa opäť ocitla v kruhu pokoja, teda v spoločnosti mojej milovanej rodiny. Bola som nesmierne rada, keď som ich videla sedieť uprostred miestnosti a sledovala som ako sa spolu búrlivo zhovárajú o čomsi, čomu som nerozumela.







§12
ods. 32
Definovanie Kruhu pokoja

Kruh pokoja je miesto v spoločnosti najbližších bratov a sestier, teda pokrvných príbuzných. V minulosti sa Kruh pokoja nazýval tiež rodina, ale tento názov bol zrušený a nahradený vhodnejším výrazom.

Je prísne zakázané používať výraz „rodina“ na verejnosti.
Toto označenie sa môže používať výlučne len v sektore súkromia.
Kto toto pravidlo poruší, bude musieť ísť na preškolenie do miestnosti C4.

Barbora, teda moje jednovaječné dvojča, ma po návrate do sektoru súkromia, môjho kruhu pokoja, privítala s otvorenou náručou. Chvíľu som len nemo sledovala svoj odraz v nej a povzdychla som si nad stratenou podobou. Sú to už roky, čo sme vyzerali rovnako, podobné si ako vajce vajcu, nerozlučné kamarátky. A teraz? Sme ako jedna osoba rozdelená do dvoch nerozlúčiteľných schránok.

Jej objatie som prijala a následne som sa celkom unavená pobrala do svojej izby. Cesta tam sa mi zdala nekonečná. Zdvíhala som ťažko jednu nohu za druhou po betónovom schodisku, rukou som zakrývala hlboké zívanie a uvažovala o tom, ako si konečne odpočiniem.

Pred spánkom som sa rozhodla dopriať si oddych v podobe horúceho kúpeľa. Otočila som kohútikom a s údivom som sledovala ako sa vaňa napĺňa pariacou vodou. Zhlboka som sa nadýchla omamne teplého vzduchu. Vždy ma to upokojilo a dodalo mi to vnútornú harmóniu. Para stúpala, narážala do pomerne nízkeho stropu a tvorila na ňom drobné kvapky, ktoré potom padali späť na vodnú hladinu a vytvárali na nej tanečné kruhy, ktoré sa jemne rozpínali a opäť mizli v upokojujúcej sa hladine.
Vkĺzla som do vane a ponorila som sa až po ramená, pričom sa mi namočili i končeky dlhých vlasov, ktoré sa teraz tiahli pod hladinou a pripomínali mi nepokojné chobotnice, o ktorých nám v detstve rozprávala starká. Zatvorila som oči a vnímala som teraz už len teplo vody, ktoré ma objímalo zo všetkých strán, pričom mi na pokožku vybehli neposlušné zimomriavky. Pocítila som ako sa mi svaly postupne uvoľňujú od napätia a ako mi voda masíruje stuhnutý krk. Túžila som v tomto momente zotrvať naveky. Pokojná, oddýchnutá, ničím a ničím nesledovaná.....


Jednoducho mimo systému.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára