Konečne som s ocitla na svojom stanovisku! Keyzy je naozaj milé dievča, ale trochu priveľa rozpráva. A to sa niekedy nevypláca. Už ma naozaj nebavilo počúvať to jej nezmyselné bľabotanie o Objekte bezpečnosti, o dôležitosti zákonov, o dokonalosti systému... Túžila som len po jedinej veci. Začať konečne pracovať ako plnohodnotný člen v systéme. To bolo mojim snom a to sa mi i splnilo.
Miestnosť bola rozľahlá, steny vysoké, všetky pokryté bielou farbou. V hornej časti každej z nich sa nachádzalo pár okien. Biele pracovné stoly boli pokryté kúskami ľudských ostatkov a okolo každého stálo päť či šesť pracovníkov, či skôr bratov a sestier pracujúcich na oddelení výskumu vírusu. Každý z nich mal na sebe biely odev, obuv ba i plášte mali farbu snehu. Neustále o čomsi debatovali, porovnávali jednotlivé fragmenty, smiali sa, keď niekoho z nováčikov zasiahol pozostatok do tváre a on začal nervózne pobehovať a vykrikovať na ratu. Vládla tu neobvykle dobrá atmosféra a pokoj. Až sa mi nechcelo veriť, že táto práca môže byť taká pokojná. Udivovalo ma, že na pracovisku tak dôležitom ako je toto sa ľudia smejú. Ale je to napísané v pravidlách. Ľudia majú prejavovať pri práci pocity šťastia a spokojnosti.
§3
ods.12
Vyjadrovanie emócii
na pracovisku
Každý obyvateľ Objektu bezpečnosti, zapojený v systéme, má za povinnosť vyjadrovať na pracovisku len pozitívne emócie.
Je prísne zakázané na pracovisku používať vulgárne slová, napádať bratov alebo sestry, či akokoľvek negatívne sa správať.
Pri porušení tohto pravidla bude narušiteľ predvolaný do miestnosti C25 a bude overená správnosť jeho vedomostí a viery.
Ak budú zistené nedostatky, narušiteľ bude patrične potrestaný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára