2.
Kapitola
Pomaly
som otvorila oči a zhlboka som sa nadýchla. Cez pootvorené okno
vnikli do mojej izby slnečné lúče a studený vzduch. V tom mi v
hlave utkvela jediná zmysluplná vec. Už o deň budem tam, už o
deň budem jednou z nich. O necelých 24 hodín oblečiem belasú
uniformu, dostanem čestný preukaz pracovníka oddelenia výskumu a
vstúpim do miestnosti 101. Začnem písať príbeh, o ktorom snívam
už celé roky
§3
odsek
III.
Vyjadrovanie
emócii v objekte bezpečnosti
V
Objekte bezpečnosti je prísne zakázané preukazovať akékoľvek
emócie na verejnosti.
Ak
niektorý z obyvateľov Objektu bezpečnosti toto pravidlo poruší,
bude predvedení pred poriadkovú komisiu Objektu.
Obyvatelia
môžu emócie prejavovať výhradne len v súkromnom sektore.
Vstala
som z postele a prikročila k oknu. Oboma rukami som odstrčila záves
a nazrela som na priestor.
§
1
odsek
IV.
Definovanie
priestoru
Slovom
„Priestor“ označujeme všetko, čo nie je súčasťou Objektu
bezpečnosti.
Obyvatelia
Objektu bezpečnosti majú prísny zákaz pohybovať sa v Priestore.
Osoby,
ktoré bez povolenia opustia Objekt bezpečnosti a vydajú sa do
Priestoru budú potrestané najvyšším trestom – smrťou.
Vstup
do Priestoru majú povolení len pracovníci oddelenia výskumu
vírusu a príslušné strážne orgány Objektu bezpečnosti.
Zosmutnela
som pri pohľade na všetko to, čo sa nachádza mimo brán Objektu
bezpečnosti. Desiatky rozkladajúcich sa tiel pokrývali ulice. Tie
veci napáchnuté hnilobou a smrťou boli kedysi osobami z mäsa a
kostí presne ako ja. Striaslo ma a mráz mi prešiel po chrbte, keď
som na to pozerala. Zrazu sa otvorila brána a von vyviedli jedného
z obyvateľov. Zaznel výstrel, muž klesol na kolená a následne
tvárou tvrdo narazil na betónom pokrytú zem. Od tej chvíle nebol
človekom, stal sa vecou. Bratovrahom, zradcom systému, zločincom,
vyvrheľom. Jednou z tých vecí, ktoré nás desia. Z tých, ktoré
pridávajú na temnote. Do očí mi okamžite vnikli slzy. Muži zo
ZZ sa pobrali dnu a telo zanechali napospas infikovaným obyvateľom,
ktorí unikli ruke zákonu. Obyvateľom, ktorí sa dostali za hranice
Objektu bezpečnosti. Zahnala som myšlienky na to, aký svet sa
skrýva za bránami a zahľadela som sa na mračnami pokrytú
oblohu. Jej nečistota mi naháňala hrôzu. Aby som ju zahnala,
okamžite som opäť zatiahla závesy a pobrala som sa do kúpeľne.
23
hodín ! Prebleslo mi mysľou, keď som schádzala po betónových
schodoch do kuchyne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára