Stereotyp

Sedím za tým istým stolom. V tej istej jedálni ako každý deň. Je presne päť hodín aj päťdesiatpäť minút večer. Za oknom lenivo svieti letné slnko. Príbory sú vyrovnané, taniere symetricky uložené na svojom mieste. Miestnosťou sa nesie vôňa teplej zeleninovej polievky a pečeného kuraťa.

Sedím priamo, presne ako vždy a čakám...

Dívam sa na obraz zavesený nad krbom na opačnej strane miestnosti. Žena má výraz hĺbavý a plný chladu.

Ding – dong, ding –donk, ding – dong!

Kyvadlové hodiny odbili šesť.

Započula som pomalé kroky na chodbe.

Dvere sa otvorili ...